Jednou zo stálych a diskutovaných tém za posledný rok bola a zostáva téma zdravotníctvo. Človek by si pomyslel, že ak o nej v médiách počúvame tak často, nemusí to byť zákonite zle. Predsa je samozrejmé, že každý z nás chce byť dobre informovaný o možnostiach zdravotnej pomoci a starostlivosti. Mohli by sme považovať za povinnosť štátu, aby zaobstarala občanovi Slovenskej republiky dôstojné podmienky v procese liečby mnohých závažných ochorení. Opak je však pravdou a prostredníctvom médií sa už nedozvedáme povzbudivé správy, ktoré by príbuzným a samotným pacientom uľahčili zdravotne problémy ktoré ich postihli. Mojim zámerom však nieje kritizovať ministerstvo zdravotníctva a ani samotné nemocnice pre ktoré sa hygiena stala len občasným rituálom.Mali sme možnosť sledovať spätnú väzbu od ľudí prostredníctvom fotografií, v pobúrených článkoch, sťažnostiach a komentároch . Ak sa nám neprávom nedostáva to, načo právo máme, búrime sa, čo je logické. No i medzi nami sa nájde jedinec, ktorému svedomie dovoľuje nakladať zo životmi iných tak ako si sám zaumieni.
Reč je síce o incidente, ktorý nieje tak čerstvý, no Žilinská nemocnica je stále aktuálnou témou, ktorá pomaličky začína byť, dalo by sa povedať, kontroverznou. Do povedomia ľudí sa dostáva prostredníctvom médií, ktoré jej na „sláve“ nepridávajú. Reputácia nemocnice klesá, dalo by sa povedať, že si jeden čas prechádzala drámou pri ktorej nikto nevedel, ako sa tento nekonečný príbeh skončí.
Že je to bieda (a to doslova), o tom niet pochýb a to, že si zdravotné sestry vydupali svoje, ako sa to už raz stalo, to všetkých pacientov, i tých potencionálnych teší. Len dokedy.. Tak či onak- upratovačky sa z nich asi zo dňa- na deň nestanú. Koniec koncov, dúfajme, že nechutných fotiek záchodov a verejných priestranstiev sa už nedočkáme.
Tento článok mal byť pôvodne reakciou na Deň narcisov a poďakovanie všetkým, ktorí sa zúčastnili. Ďakujem za seba, v mene mojej rodiny. Škoda len, že už asi nieje začo. Pán, ktorého identita do dnešného dňa stále nie je známa, si narcis na limec svojho kabáta nepripol,čo sme z jeho gesta pochopili . Opravím sa ešte- nie pán, ale toto indivíduum asi nemalo problém vyrovnať sa s faktom, že blížny okráda blížneho o pomoc, ktorú by mu mal v krušných chvíľach jeho života zo srdca dopriať. Vedrá plné mincí, zdá sa odcudzené upratovačkám ( tak by sa to tiež dalo vysvetliť), skončili v rukách neznámeho „mecenáša“. Žeby začarovaný kruh..?